Hranice dohadovania mzdy

Andrea Olšovská, Marek Švec: Aj individuálna vôľa zamestnanca a zamestnávateľa pri dohadovaní mzdových podmienok má svoje hranice.

Rozhovor s prof. JUDr. Andreou Olšovskou, PhD. a doc. JUDr. Marekom Švecom, PhD., LL.M., univ. prof. ako odbornými garantmi 7. odbornej konferencie o pracovnom práve s názvom Sporné otázky odmeňovania zamestnancov. 

Konferencia sa uskutoční v online prostredí 23. 10. 2025 od 9:00 do 15:00. Na konferencii vystúpia poprední odborníci z oblasti pracovného práva zo Slovenskej republiky a Českej republiky.

Ak by ste mali zhodnotiť právnu úpravu odmeňovania v Zákonníku práce, akými prívlastkami by ste ju označili?

Andrea Olšovská: Žiadna právna úprava nie je spôsobilá uchopiť všetky rôznorodé situácie, ktoré môžu nastať. Preto právna úprava nemôže byť príliš podrobná.

Na jednej strane vnímame možnosť dohodnúť si rozličné mzdové plnenia, pričom zákon stanovuje iba určité minimá. Na druhej strane veľa zamestnávateľov túto možnosť nevyužíva a poskytuje len zákonné mzdové podmienky. Je najmä na rozhodnutí zamestnávateľa, či chce byť atraktívnym a aj spravodlivým zamestnávateľom.

Čo sa týka zhodnotenia právnej úpravy, vzhľadom na to, že Zákonník práce upravuje len minimálnu mieru odmeňovania (ktorú hodnotiť nebudem), môžeme právnu úpravu považovať za dostatočnú pre aplikačnú prax.

Ako určitý nedostatok vnímam to, že Zákonník práce výslovne zakotvuje, že mzdové podmienky musia byť dohodnuté v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Preto aj akákoľvek malá odmena musí byť dohodnutá. Toto vnímam ako určitú nevýhodu pre aplikačnú prax.

Prečo by mal zákon brániť zamestnávateľovi jednostranne poskytnúť určité peňažné plnenie? Zmena právnej úpravy v tejto oblasti, nie celkovej, ale len v oblasti poskytovania niektorých mzdových plnení, napríklad odmien, by mohla byť benevolentnejšia (samozrejme, pri rešpektovaní základných zásad Zákonníka práce pri ich poskytovaní). Príliš formalistický prístup je skôr brzdou pri odmeňovaní.

Marek Švec: Je striedma a súčasne umožňuje subjektom pracovnoprávnych vzťahov vysokú mieru kreativity pri koncipovaní mzdových podmienok a podmienok ich priznania. Táto premisa sa však pomerne často stretáva s negatívnym aspektom nedostatku odbornosti, predovšetkým zo strany zamestnávateľa, čoho výsledkom sú práve sporné okruhy, najmä vo výklade kritérií na priznanie konkrétnej variabilnej zložky mzdy.

To vedie ku generovaniu pomerne veľkého množstva súdnych rozhodnutí, v ktorých sa súdy snažia nájsť úmysel samotných zmluvných strán a nahrádzať ich vôľu. Tento postup je následne v rozpore so samotným predpokladom koncipovania striedmej právnej úpravy odmeňovania a vytvára sa tak často začarovaný kruh.

Pri letmom posúdení existujúcich súdnych rozhodnutí je možné dospieť k záveru, že sa súdy stavajú k sporným otázkam prozamestnanecký?

Andrea Olšovská: Na uvedenú otázku nemám jednoznačnú odpoveď. Stretávame sa s rozhodnutiami, kde sú zamestnancom priznávané aj vysoké čiastky, pričom zo strany zamestnávateľa došlo len k formálnemu pochybeniu, a pre niektorých zamestnávateľov sú takéto rozhodnutia likvidačné.

Existujú však aj situácie, keď zamestnanec „ťahá za kratší koniec“ a je neúspešný. Nie je ani neobvyklé, že sa zamestnanci na súd neobracajú vôbec (najmä v prípade zamestnancov, ktorým nie je riadne vyplácaná mzda), pretože nemajú možnosť uhradiť náklady spojené s takýmto krokom.

Marek Švec: Skôr by som vychádzal z premisy, ktorá sa opakuje v súdnych rozhodnutiach, a tou je primárna zodpovednosť zamestnávateľa za formuláciu konkrétneho ustanovenia pracovnej zmluvy upravujúcej odmeňovanie. Súdy zohľadňujú faktickú nerovnosť zamestnávateľom a zamestnancom ako subjektami individuálneho pracovnoprávneho vzťahu, a v prípade nejasností o výklade konkrétneho ustanovenia skôr pripíšu zodpovednosť zamestnávateľovi.

Zamestnávateľ by mal disponovať potrebným odborným zázemím, aby dokázal jednoznačne stanoviť podmienky, za ktorých je ochotný zamestnanca zamestnávať, vrátane tých mzdových.

Kde by ste hľadali hranice prípustnosti vôle zmluvných strán dojednávať konkrétne mzdové podmienky a podmienky ich priznávania?

Andrea Olšovská: Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vo väčšine prípadov nemá zamestnanec reálnu možnosť byť tým, kto nastavuje mzdové podmienky, o ktorých sa následne rokuje pri uzatváraní pracovnej zmluvy. Aj z tohto dôvodu vnímam ako potrebné stanovenie zákonnej kogentnej minimálnej úrovne odmeňovania, ktorá by mala byť nastavená tak, aby garantovala aj možnosť zabezpečiť dôstojný život.

Ako spoločnosť by sme si mali aj vedieť zodpovedať, čo vnímame pod pojmom dôstojná mzda. Túto otázku je potrebné si položiť spolu s otázkou, aké prostredie máme pripravené pre zamestnávateľov a či nedochádza k obchádzaniu pracovnoprávnej úpravy kvôli cene pracovnej sily.

Čo sa týka možnosti dohodnutia si mzdových podmienok, vnímam potrebu dodržiavania zásady rovného zaobchádzania, rešpektovania dobrých mravov a samozrejme aj spravodlivosti odmeňovania. Vo vzťahu k otázke spravodlivosti nejde len o nízke mzdy, ale aj o príliš vysoké mzdy či rôzne zlaté padáky.

Takéto prístupy sú demotivujúce pre zamestnancov. Sú situácie, keď zamestnávateľ má objektívne dané obmedzené možnosti motivácie zamestnancov formou lepšieho odmeňovania, vtedy by sa mal sústrediť aspoň na vytvorenie celkového priaznivého prostredia pre zamestnancov.

Marek Švec: Možno by som skôr kládol dôraz na určitosť a jednoznačnosť podmienok pre priznávanie rôznych variabilných zložiek mzdy, ako na samotné označenie alebo vecný charakter mzdových podmienok.

Obmedzenia nespočívajú v okruhu plnenia povinností, za ktorých plnenie by mal (mohol) zamestnanec obdržať určité peňažné plnenie. Skôr smerujú podľa môjho názoru k objektívnosti ich splniteľnosti zo strany zamestnanca, a to nielen s ohľadom na dodržanie zásady pracovnoprávnej ochrany slabšej strany alebo zásady dodržiavania dobrých mravov, prípadne k prípustnosti ich konkrétnej formulácie, ktorá môže byť úmyselne vágna alebo zavádzajúca, prípadne vzbudzujúca dojem, že na ňu vzniká zamestnancovi automaticky nárok po splnení stanovených podmienok, hoci v skutočnosti závisí jej priznanie od konečného stanoviska zamestnávateľa. Aj individuálna vôľa zamestnanca a zamestnávateľa pri dohadovaní mzdových podmienok má svoje hranice.

Rozhovor s odbornými garantmi 7. odbornej konferencie pripravilo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR s.r.o.. Viac o konferencii, na ktorej vystúpia aj naši odborní garanti sa dozviete tu.

prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. je profesorkou v odbore pracovné právo na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty na Trnavskej univerzite v Trnave, kde pôsobí od roku 2001. Je garantkou študijného odboru „Pracovné právo“. V rokoch 2015-2023 bola dekankou tejto fakulty. Súčasne pôsobí od roku 2006 v PRK Partners s. r. o., od roku 2011 ako advokátka. V advokácii sa špecializuje na oblasť pracovného práva. Vo vedeckej a odbornej činnosti sa orientuje najmä na problematiku individuálneho pracovného práva, a to najmä vznik a skončenie pracovného pomeru, v tejto oblasti aj publikuje a prednáša aj pre aplikačnú prax. V oblasti pracovného práva publikovala viac ako 250 prác, bola riešiteľkou projektov venujúcich sa pracovnoprávnej problematike. Je predsedníčkou a členkou Predsedníctva Labour Law Association/Asociácia pracovného práva, členkou niekoľkých redakčných a vedeckých rád.

doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., univ. prof. pôsobí ako univerzitný profesor na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, advokát, generálny tajomník a súčasne člen Predsedníctva Labour Law Association/Asociácia pracovného práva. V súčasnosti je vedený ako sprostredkovateľ a rozhodca kolektívneho vyjednávania v zozname Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Popri profesijnej činnosti je publikačne činný, je autorom a spoluautorom značného množstva vedeckých prác z oblasti pracovného práva a personálneho manažmentu či ochrany osobných údajov. Je spoluautorom dvoch vydaní komentára k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní vydavateľstva Wolters Kluwer (2019, 2023), spoluautorom Navigátora ASPI ku kolektívnemu vyjednávaniu a kompetenciám zástupcov zamestnancov v rámci ASPI alebo vzorov pracovnoprávnych dokumentov v rámci systému ASPI a garantom portálu www.pracovnepravo.sk. Pôsobí aj ako tajomník Vedeckej rady vydavateľstva Wolters Kluwer pre oblasť pracovného práva. Je členom Vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.